Pripravili sme pre Vás rozhovor o BIMe a Revite s projektantmi, s ktorými úzko spolupracujeme. Prečítajte si aká je realita . . .
Building Information Model (BIM) je v súčasnosti horúcou témou v stavebníctve. O témach, prečo BIM vznikol, aký je aktuálny stav a aký bude jeho ďalší vývoj, diskutovali projektanti, ktorí boli na Slovensku od začiatku pri tom: Ing. arch. Marek Németh, Ing. Ján Žilka, Ing. Peter Spevák a Ing. arch. Radoslav Vlkovič.
Ing. arch. Marek Németh, architekt v synergies architects, v roku 2004 v rámci ŠTOR CAD začal ako prvý navrhovať v Revite, v súčasnosti realizuje ďalšie možnosti BIM-u v architektúre a úzko spolupracuje s tímom BIM v spoločnosti smartCAD.
Ing. Ján Žilka, BIM konzultant pre smartCAD, Autodesk Revit presadzoval 13 rokov v rámci ŠTOR CAD do projekčnej praxe nielen na Slovensku ale aj v Čechách.
Ing. Peter Spevák, BIM projektant v synergies architects, dlhodobo sa venuje projektovaniu v Revite , pracoval aj na mnohých projektoch pre STOR CAD, v súčasnosti spolupracuje s tímom BIM v spoločnosti smartCAD.
Ing. arch. Radoslav Vlkovič, BIM konzultant a architekt, patril k prvým projektantom v Revite v rámci ŠTOR CAD, ako BIM Manager sa podieľa na veľkých developerských projektoch GFI, v súčasnosti úzko spolupracuje s tímom BIM v spoločnosti smartCAD.
V posledných rokoch sa marketingovo vyzdvihla skratka BIM. Ale ako to všetko začalo ?
Ján Žilka – Všetko to začalo pred cca 13 rokmi a to tak že do Európy bol uvoľnený do predaja SW Autodesk Revit, ktorý nikto nepoznal a my sme si mysleli že to bude ďalší zložitý 3D program. Vyskúšali sme ho na reálnom projekte. Marek Németh zistil, že veci, ktoré v iných 3D sw nefungujú tak tu prirodzene fungujú.
Marek Németh – Vôbec sme nevedeli o čo v Revite ide, bol to úplne nový SW. Až spätne sme pochopili, že preto to tak dobre fungovalo, lebo ponúkal úplne iný pohľad na vec.
Ľudia, ktorí vymysleli Revit pochopili, že ideálny smer je z modelu vytvoriť databázu, že stavba nie sú čiary ale technické informácie a súvislosti. Vtedy to ešte nebol BIM, až následne prišiel niekto kto to tak pomenoval (smiech). Začali sa zvyšovať požiadavky na projektovú dokumentáciu a BIM vznikol ako prirodzený výsledok tejto rýchlej doby.
Radoslav Vlkovič – Keď si to tak uvedomím , tak áno … asi to bol prirodzený vývoj od rysovania cez kreslenie čiar v CADe, po 3D modelovanie. A akonáhle bol 3D model, tak už dávalo zmysel chcieť od neho informácie – čo, koľko a za koľko. A odtiaľ je už kúsok k myšlienke nenechávať si to pre seba ale zdieľať tieto informácie – s investorom, dodávateľom a správou budov.
V minulosti ste pracovali v 2D resp. 3D SW a prešli ste na vyšší level 3D softvéru , na databázový sw. V čom ste na začiatku videli výhody projektovania v Revite a čo to obnášalo?
Peter Spevák – Najdôležitejšie na začiatku pre mňa bolo to, že hneď som videl model a vedel si ho lepšie predstaviť. V Revite nie ste obmedzený predpísanými šablónami. Viete si všetko vymodelovať, viete si vytvoriť vlastné 3D prvky tzv. rodiny. Každý architekt je individualista, nechce kopírovať čo robia ostatní ale vymýšľať svoje veci.
Marek Németh – Pre mňa bola výhoda, že budem používať to najlepšie čo existuje. Revit eliminuje chyby ľudskej predstavivosti. Všetky pohľady a rezy boli naozaj objektívne správne.
Radoslav Vlkovič – Bol to posun hlavne v ovládaní. Už to nebolo iba ťahanie „kvádrikov“ ktoré sa definovali v 3D, ale práca s inteligentnými objektami, ktorým bolo jedno kde som ich kreslil a kde upravoval. Zrazu sa dalo pracovať nielen v pôdoryse, ale aj v pohľade, reze a 3D – a všetko sa samé aktualizovalo. Výraz ako neaktualizovaný rez prestal dávať zmysel a stal sa výhovorkou. Rovnako výkaz odrazu nebol iba výsledok, výpočet, ale živý pracovný nástroj – efektívny hlavne na hromadnú editáciu. Skrátka práca bola rýchlejšia a dokonca zábavnejšia. Grafika vyzerala hneď reálne, nebolo treba interpretovať červené a žlté čiary, ale od začiatku všetko vyzeralo tak ako má.
Ako z toho vznikla myšlienka Building Information Modeling?
Radoslav Vlkovič – V podstate najprv vznikla realita softvéru na parametrické 3D modelovanie s priradenými informáciami a neustále aktuálnou „negenerovanou“ dokumentáciou. Až potom prišla idea tento spôsob sémanticky odlíšiť od 3D modelovania – vznikol pojem BIM. A tento pojem postupne zobral pod svoje krídla omnoho väčší záber ako sa predpokladalo.
Dá sa zadefinovať obsah BIMu?
Ján Žilka – Áno, ale záleží od pohľadu. Jednak je to building information model, teda obsah. Z druhého pohľadu je to building information modeling, teda technológia projektovania.
Marek Németh – BIM je zoznam všetkého z čoho sa budova skladá. Čo pod tým môžeme chápať závisí od podrobnosti, ktoré požadujeme od modelu.
Peter Spevák – keď sa bavíme o BIMe ako modely, tak ten musí byť totožný s budúcou stavbou. Musí obsahovať všetky informácie o všetkých konštrukciách, ktoré sa v budove projektujú. Obsah BIMu musí byť totožný so stupňom projektu a toho, čo projekt obsahuje.
Keď obsahuje informácie technické, tak tie ten BIM musí mať. Čiže realizačný projekt sa nesmie popisovať len textami ale musia sa tie informácie dať do modelu a potom sa logickým spôsobom dostávajú na výkresy, tak ako je to vymyslené.
Keď robím územné rozhodnutie tak viem, že je to jedna krabička. Keď robím projektovú dokumentáciu tak potrebujem informáciu o každom jednom pliešku.
V odbornej verejnosti rezonuje pojem BIM, ale málokto ho vie aplikovať do konkrétnych krokov. Prečo?
Marek Németh – Myslím že pre architektov je náročné prejsť cez tú hranicu, že už to nie je len 3D, ale databáza informácii o stavbe.
Peter Spevák – Súhlasím, je to aj o ľudských hraniciach. Niekto ma rád keď sú veci jednoduché a nemusí pri rozhodovaní myslieť na všetky súvislosti. Pretože na začiatku práce v Revite sa musíte veľmi sústrediť na to, aby ste modelovali. Potom sa zabudnete sústrediť na to, čo v skutočnosti projektujete a na projektovanie samotné. Keď ale prekonáte túto fázu, zautomatizujete si programové kroky a potom Vám Revit uľahčuje celý život.
Radoslav Vlkovič – V prípade, že o BIMe uvažujeme komplexne, v zmysle kolobehu architekt-profesie-rozpočtár-investor-stavba-užívanie budovy, je to komplikovanejšie. Najprv treba definovať noty, pravidlá hry, inak to zlyhá na kompletne odlišných predstavách a požiadavkách každej strany. A tých nôt treba potom držať a necuknúť, lebo vložené úsilie potom ľahko vyjde navnivoč.
BIM vzniklo na začiatku pre projektantov. V čom sa tento digitálny koncept ukázal prínosný pre výstavbu a správu budov?
Ján Žilka – Práve tým, že do informácii sa dá uložiť aj čas, ktorý je dôležitý pri výstavbe. Pretože časová súslednosť a časový management zvyšujú efektívnosť. A keď sa k tomu priradia aj peniaze v určitom časovom úseku má to logicky význam pre stavebné firmy. Druhá vec je to, že stavebné firmy do toho až tak nevidia, zatiaľ chápu výhody, že je to v 3D.
Marek Németh – Presne tak, sú ešte v prvej fáze. Tým že model je v 3D tak vidia, že chybovosť je znížená a predstavivosť je zvýšená. Vieme spraviť všetky uhly pohľadov ktoré potrebujú na pochopenie vecí.
Peter Spevák – Ja si myslím, že realizačné firmy sú tam, kde my sme boli pred 10timi rokmi. Zatiaľ chápu to, že pomocou BIM modelu si môžu koordinovať budovu. Čiže keď majú nejaké komplikované uzlové body a profesie na jednom mieste, tak tam to stavba využíva. Prípadné kolízie sa tak vedia vyriešiť priamo na stavbe.
Ale ešte neprišli na to, že BIM model sa dá využiť tak, aby si organizovali časové veci na stavbe a podľa toho objednávať materiály. V BIMe sú materiály jedna k jednej vybudované a majú dáta o tom ako ich objednať…. to sa do praxe ešte nedostalo , ale to príde.
Radoslav Vlkovič – Dlhé roky bola tvorba projektu a „BIM“ modelu výsada projektantov, nikto nečakal, že by sa BIM model posúval aj niekam ďalej – skrátka nebolo kam a komu. Preto aj nebol problém aby si každý definoval informácie po svojom – výstupom bola aj tak iba tlačená dokumentácia a vizuál. Postupom času ale prestávalo byť logické prečo by sa také kvantum informácií malo strácať vytlačením dokumentácie. Prečo by z toho nemohol profitovať aj investor alebo realizačná firma. Tu ale začína byť kritická otázka, ako zjednotiť túto masu informácií, ktorá prichádza od jednotlivých projektantov definovaná zakaždým rozdielne. A na túto otázku je načase odpovedať práve teraz.
Marek Németh – Toto je uzavretý kruh. Projektanti to nerobia dostatočne podrobne na to, aby model bol dôveryhodný pre stavebnú firmu. Chýbajú štandardy o podrobnosti.
Ján Žilka – Pre projektanta je jedno ,či je železobetónova stena 125-tka alebo 150-tka, ale pre stavebnú firmu sú to iné náklady. Oni potrebujú k modelu prideľovať navyše informácie, aby bol pre nich použiteľný. Vedia s ním pracovať a snažia sa ho pochopiť. Vedia ako to funguje v praxi, ale nevedia to zatiaľ spojiť. A vo výsledku musí byť niekto kto ten BIM model pre nich prerobí
Viete povedať aký je aktuálny stav práce projektantov v BIMe ? A ako to vyzerá v stavebných firmách?
Ján Žilka – Tým, že o BIMe každý hovorí, tak všetci sa snažia ´´naskočiť na rozbehnutý vlak´´. Veľmi pomohol projekt automobilky Jaguár Land Rover, kedy aj ľudia čo povedali, že BIM nemusia alebo nevedia, tak teraz musia. Podobné investície keď sem prídu zo zahraničia, tak nie len projektanti ale aj stavebné firmy a subdodávatelia sú nútení sa zaoberať BIM-om. Projektanti preto aby boli konkurencieschopný a stavebné firmy preto, že je to pre nich výhodné.
Radoslav Vlkovič – Je to veľmi individuálne. A pravdu povediac, zmysel to začne mať až vtedy, keď budú dohodnuté štandardy, o ktoré sa tieto firmy budú vedieť oprieť. Keď im prídu projekty z ktorých bude jasné ako boli vytvorené a čo presne od nich môžu čakať. Aby si mohli projekty „nasypať“ do svojich systémov na oceňovanie a prípravu stavieb a dáta budú dávať zmysel. Budú v jednotnej štruktúre a nebudú môcť byť spochybňované. Budú môcť byť využiteľné na priestorovú koordináciu a orientáciu. Až potom to začne dávať zmysel a bude to pre nich ekonomicky opodstatnené.
Peter Spevák – Prvý tlak prichádza a bude prichádzať od developerov, ktorý vedia po vzoroch zo západnej Európy, že BIM projekty sú kvalitnejšie, menej chybové a efektívnejšie. Aktuálny stav je taký, že niektorí BIM ešte stále ignorujú. Druhí sú tí, čo pochopili, že na BIM musia prejsť. Majú cestu pred sebou a robia kroky k tomu aby sa to naučili. A potom je hŕstka projekčných kancelárií, ktoré už projektujú v BIMe, ale tých je zatiaľ málo.
Čo si myslíte, že chýba tomu aby sa BIM naplno etabloval v bežnej praxi ?
Marek Németh – Vôľa prejsť na nové a lepšie veci.
Peter Spevák – Chce to čas …. ak ste zvyknutí na 2D a že projektujete postupne, tak je náročné už pri kreslení pôdorysu sa zamýšľať nad tým, čo to spraví v pohľade a modelovať v 3D. Pretože v 3D sa modeluje všetko naraz a je to rýchlejšie, ale o to náročnejšie. Pre novú generáciu je už 3D automatické.
Ján Žilka – Pochopenie, že 3D model nie je konečný cieľ BIM-u, ale nosný prvok informácii.
Keď to zrekapitulujeme, aké výhody teda Building Information Modeling prináša?
Marek Németh – Vytvoríme si budovu ako prototyp vo virtuálnom svete, kde odstránime všetky nedostatky dopredu. A tento prototyp používame na kontrolu reálneho stavu. Taktiež vieme lepšie vyhodnotiť alternatívne riešenia aj na vyššej úrovni.
Peter Spevák – Výsledok je presnejší, určite efektívnejší, prehľadnejší a optimalizovaný.
Modelovanie je rýchlejšie. Výsledný produkt je lacnejší, lebo má odstránené nedostatky. A je veľká šanca že klient či už rodinného domu alebo developer bude s výsledkom spokojný. Pretože už v projektovej príprave vie, čo ho čaká a svoje rozhodnutia si vie lepšie naplánovať v dostatočnom časovom predstihu.
Radoslav Vlkovič – Pre projektanta je výhodou jednoznačne definovaný projekt ktorý by v ideálnom prípade nemal byť napadnuteľný že niečo nie je doriešené. Bohužiaľ hlavná výhoda pre investora – odstraňovanie chýb a nedostatkov na stavbe sa prenáša na projektanta ktorý toto odstraňuje dopredu „virtuálne“ v rámci jednej ceny projektu.
Ako by ste odhadli ďalší vývoj používania BIMu?
Peter Spevák – Odhadujem že do 10 rokov sa mu podarí plne etablovať do bežnej projekčnej praxe. Počas týchto rokov tu bude snaha posunúť hranicu aj v realizačnej oblasti a facility managementu na vyšší level a začne sa BIM používať aj tu. Tak ako je teraz pár projekčných firiem používajúcich BIM, tak o 10 rokov tu bude pár realizačných a facility management firiem, ktoré BIM budú vedieť používať.
Marek Németh – Princíp BIMu vznikol aby projektanti pracovali presnejšie, rýchlejšie a efektívnejšie a presne to isté sa teraz deje na stavbách.
Treba spomenúť aj vzťah BIM a Facility Managementu (,,FM,,). FM tak isto ako stavebná firma potrebuje mať kontrolu nad modelom, aby vedeli čo sa stavia a robili to efektívne. Pretože budova má svoj životný cyklus a náklady nie sú len na stavbu ale aj na údržbu. Optimalizácia je v tomto smere nevyhnutná, tak isto ako pri stavbe budovy. Sme spotrebná spoločnosť a prevádzka budov nás stojí oveľa viac ako samotná stavba. Preto treba prevádzkové náklady optimalizovať. Anglické, americké aj európske normy tlačia k tomu aby sa BIM začal používať a aby hĺbka informácií bola na takej úrovni, že investor dostane BIM model, ktorý bude identický s jeho budovou.
Radoslav Vlkovič – Jednoznačne elektronizáciou výmeny dát. Hlavná animozita súčasnosti a zdroj najväčšej prácnosti – snaha o vytvorenie reálneho 3D obrazu budúcej stavby, jej komponentov a jej ceny a súčasne požiadavka na expedovania 2D papierovej dokumentácie v grafických normách nastavených na ručné rysovanie musí skončiť. Inak sa budeme stále motať v kruhu prácnosti a neefektivity.
Naozaj je dnes najabsurdnejšie to, že na začiatku máme „dokonalý“ model so všetkými informáciami a potom mesiace z neho vyrábame „imitáciu“ 2D papierovej dokumentácie. Ak toto odstránime, začne to celé dávať omnoho väčší zmysel.
